piatok 30. novembra 2012

Třebíč - výstava v Bratislave

Z vernisáže
Pomaly končí mesiac fotografie a v Zichyho paláci sa nachádza pekná výstava, mesta zapísaneho v UNESCO, ktorého akciu pripravoval CzechTourism Slovensko.
Fotografie si môžete prezrieť tu

Významnú, aktívnu úlohu pri zmŕtvychvstaní ghetta roky zohrávaI aj prvý ponovembrový starosta mesta Třebíč, pán Pavel Heřman, autor výstavy.
Nakoľko pán Heřman je pôvodným povolaním veterinár, nedá mi, aby som neparafrázovala slávny román Jamesa Herriota Čo by sa zverolekárovi stať nemalo a nespýtala sa, Čo sa zverolekárovi stalo, že sa rozhodol zachrániť a fotograficky zdokumentovať třebíčske pamiatky. Konšatovala p. Nora Gill.

Mesto Třebíč na Vysočine sa čo do počtu obyvateľov radí v stredoeurópskom kontexte skôr k tým menším. V roku 2011 v ňom žilo okolo 37 tisíc obyvateľov. Významným ho však činí jeho dlhá história, siahajúca až do roku 1101, kedy podľa doložených prameňov bol založený třebíčsky benediktínsky kláštor a svetovým jeho židovské ghetto, ktoré predstavuje najzachovalejší architektonický súbor svojho druhu v Európe.
O prítomnosti židovského etnika v Třebíči či najbližšom okolí existujú záznamy už z roku 1338, ale o počte či presnejšom usídlení vtedajšej židovskej komunity nemôžeme povedať nič určitého. Počet židovských obyvateľov rástol výraznejšie od sklonku 30ročnej vojny, najdynamickejšie v období od 80. rokov 17. storočia do roku 1723, kedy došlo k formálnemu ustanoveniu židovského ghetta.
Vtedy prikázal Jan Josef z Valdštejna posledným kresťanským hospodárom, ktorých domy sa nachádzali vnútri židovského sídliska, aby svoje nehnuteľnosti vymenili s Židmi, ktorí zasa vlastnili domy v kresťanskej zástavbe. V druhej polovici 18. storočia sa stavebný vývoj ghetta prakticky zastavil. Židovské sídlisko tvoril súbor domov židovskej obce (2 synagógy, obecný dom, rabinát, škola, chudobinec a rituálny bitúnok) a vyše stovky súkromných domov. Počet obyvateľov ghetta zrejme nikdy neprekročil hranicu 1500 osôb. Zrovnoprávnenie židovského etnika v polovici 19. storočia prinieslo so sebou opúšťanie stiesneného ghetta zámožnejšími Židmi, ktorí sa začali usádzať nielen v rôznych častiach Třebíče, ale aj vo veľkých mestách monarchie. V roku 1900 žilo v židovskej štvrti už iba 409 Židov. Pôvodné židovské obyvateľstvo postupne nahrádzal príliv kresťanov zo sociálne slabších vrstiev. Osudnou sa třebíčskym Židom stala nacistická okupácia, v priebehu ktorej boli takmer všetci vyvraždení. Z 281 třebíčskych Židov odvlečených do koncentračných táborov sa ich vrátilo 10. Židovská obec krátko na to zanikla a štvrť chátrala. V 70. rokoch bola naplánovaná jej asanácia a na jej území mali vyrásť paneláky. Našťastie, nestalo sa. Ghetto zostalo na okraji záujmu a paradoxne nedostatok peňazí na prestavbu či výstavbu ho uchránil od zásadných stavebných zásahov, ktoré by boli nenávratne zničili urbanistickú i pamiatkovú hodnotu a génia loci.
Zachovaniu, obnove a rozsiahlej revitalizácii areálu venovali po páde komunizmu predstavitelia mesta, príslušných inštitúcií a úradov veľkú pozornosť. Ich dlhoročná snaha bola korunovaná 3. júla 2003 obrovským úspechom - Židovská štvrť Zámostí sa spoločne s miestnym židovským cintorínom a románsko-gotickou bazilikou sv. Prokopa dostala na prestížny zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Išlo zároveň o prvý zápis židovskej pamiatky mimo územie štátu Izrael.

(Zdroj hist. dát Lubor Herzán, www.visittrebic.eu)